Viki Ráková: Plánujem len žiť...

22. února 2008 v 19:16 | Emily |  Rozhovory
Do povedomia širokej slovenskej verejnosti sa zapísala ako temperamentná Ildikó zo seriálu Susedia, ktorý dostal divákov do takého tranzu, že mnohé výroky z neho doslova zľudoveli - najmä tie, ktoré vyslovuje Ildikó. Aj vďaka sympatickému maďarskému akcentu. Návštevníci divadelných predstavení v Košiciach ju však poznajú skôr z tamojších divadelných postáv. Viki Ráková chcela byť v živote všeličím, ale až pri herectve prišla na to, čo je jej životná cesta. A chce pri nej ostať.

Absolvovali ste dve dovolenky - v Taliansku a Anglicku, cítite sa oddýchnutá, alebo sa ešte niekam vyberiete?
Radi by sme sa vybrali ešte k moru, lebo toto sme nenaplánovali na prázdniny. Chceli sme vidieť Toskánsko, kde bolo absolútne nádherne. S priateľom, ktorý je výtvarník, sme obaja umelci, dokonale sme si vychutnali krásy, ktorými sa táto oblasť Talianska pýši. Dokonca sme sa zhodli v tom, že toto je miesto, kde by sme chceli zostarnúť. Ale more ešte máme v pláne.
Aké dovolenky máte rada?
Toskánsko nám nesmierne vyhovovalo, lebo sme si sadli so známou z cestovnej agentúry a doslova nám ju ušila na mieru. Dopredu sme vedeli, ktoré mestá a miesta navštívime, kde a v akom hoteli budeme spať a bolo to skvelé. Ale mám rada aj dovolenku len tak na pláži pri mori a ničnerobenie.
V civilom živote hovoríte nádhernou ľubozvučnou, priam ukážkovou slovenčinou. Váš partner v Susedoch sa volá László, ten v civilnom tiež - ako sa navzájom oslovujete?
Niekedy mu hovorím Laci, väčšinou sa oslovujeme "kicsim", on s tým začal - znamená to maličká, keďže naozaj som (smiech). Viki mi povie málokedy.
Seriál Susedia vás preslávil a mnohé vaše bonmoty sa stávajú súčasťou dialógov, teda zľudoveli. Zaujímajú sa o vás médiá. Nepoznamenalo to váš súkromný život?
Nie, s partnerom je všetko v úplnej pohode. Tým, že aj on je umelec, ako som spomínala, potrebuje nad svojou tvorbou premýšľať, dumať, k svojej práci potrebuje pokoj, aj trochu samoty. Ja som vtedy na nakrúcaní, a potom sa tešíme na seba. Skvele nám to ladí. Som šťastná v práci a toto šťastie prechádza aj do osobného života.
Pôvodne ste tam hrali len štyria, no postupne prichádza čoraz viac ľudí, ktorí sa v seriáli objavujú. Ako ich vnímate?
Veľmi pozitívne a som šťastná, že môžem spoznávať nových a zaujímavých ľudí, aj keď niekedy sa stretneme len na pár chvíľ v prestávkach, je to veľmi obohacujúce. Napríklad príhody Janka Lehotského sú neprekonateľné. Jeho muziku som mala rada aj predtým než som ho spoznala. Vždy sa na takéto stretnutia teším.
Nepocítili ste ešte negatívne zvýšenú publicitu? Neotravuje vás, že ľudia sa za vami otáčajú, pokrikujú na vás, chcú autogramy...
Nie. Úspech seriálu závisí aj od toho, že sa o ňom a jeho predstaviteľoch píše, že ich ľudia spoznávajú. Niekedy je to únavné, ale som rada, že seriál ľudia prijali pozitívne.
Do Bratislavy cestujete vlakom - neuvažujete o aute?
Zatiaľ mám za sebou dve hodiny teórie v autoškole (smiech).
Predsa však - vlak z Košíc do Bratislavy je určite pohodlnejší ako keby ste sama museli šoférovať a potom ísť ešte nakrúcať...
Áno, vlak má svoje výhody, môžem sa učiť texty, usporiadať si v hlave rôzne myšlienky, ale zase človek nemá vždy chuť debatovať s cestujúcimi. Niekedy aj ja chcem byť sama alebo s mamou, no nie vždy sa dá odmietať vďačných fanúšikov a divákov. Oboje má svoje výhody aj nevýhody.
Snívate o nejakom aute?
Samozrejme, o veľkom terénnom, bezpečnom, ale o tom môžem zatiaľ naozaj len snívať (úsmev).
Čo tak presťahovať sa do Bratislavy? Aj tu je množstvo divadiel, nakrúcate tu Susedov...
Mne Košice nesmierne vyhovujú. Mám tam "svoje" divadlo, v ktorom hrám rada, zázemie nielen rodinné, ale aj kamarátske. A priznám sa, vyhovuje mi aj to, že tam nie som tak na očiach médiám. Keď som počas Bailanda bola dlhšie v Bratislave, hocikde ma pofotili, povymýšľali si množstvo vecí a popísali nezmysly. A cestovanie sa dá zvládnuť.
U nás herečky nemajú veľa príležitostí, ale ak sa nejaká objaví, veľmi rýchlo ju zbadajú českí tvorcovia a doslova po nej vyštartujú. Ešte si vás nevšimli? A ako by ste reagovali, keby to jedného dňa prišlo?
Nie, ešte ma nezaevidovali. Keby prišla ponuka, asi by som neodmietla, pokiaľ by som to zvládala časovo. Aj teraz som mala ponuku v košickom divadle na krásnu postavu, ale premiéra sa, žiaľ, kryla s nakrúcaním Susedov, tak ma preobsadili. Škoda, bola to nádherná dramatická postava, ale asi ešte neprišiel ten správny čas a ja si počkám.
Nevyšlo vám ani sťahovanie do vysnívaného bytu. Ako prežívate takéto situácie - trápite sa dlho?
S tým bytom je to komplikované. Pokúšala som sa oň trikrát a trikrát to nevyšlo, asi mi fakt nemá patriť. Hlavnú rolu zohrávajú peniaze. Chvíľu som smutná, ale nie dlho. Vždy si pomyslím, že asi čaká na mňa niečo iné.
Chceli ste byť od malička herečka, je to vaše vysnívané povolanie?
Nie, práve naopak, veľmi dlho som sa hľadala. Vždy som tak trochu závidela môjmu bratovi, ktorý presne od detstva vedel, že chce byť futbalistom. Teraz sa sťahoval do Bieloruska, má tridsať rokov a stále kope do lopty. Ja som najskôr chcela byť tanečníčkou, potom športovkyňou, hrala som hádzanú, plávala som, aj psychologička mohla zo mňa byť, no až pri herectve som pochopila, že toto je to, čo chcem robiť. Už som aj mala obavy, že nebude zo mňa nič, ale našťastie som sa našla. Ale bola to dlhá cesta hľadania. Herectvo ma nesmierne napĺňa v tom, že sa môžem vžívať do iných postáv, žiť na pár chvíľ iné životy, prinášať radosť divákom.
Čo na to rodina? Rodičia sú radšej, keď deti majú v rukách niečo pevnejšie ako je komediantstvo...
Mamka ma veľmi chápala, pretože pochádza z muzikálnej, umenie im nie je cudzie a ona možno i tušila, čo vo mne drieme, ale nechala ma, nech to sama objavím. Myslím, že sú spokojní.
Aký je váš vzťah k móde?
Priznám sa, nesledujem pozorne všetky módne časopisy, aby som vedela, čo je "in". Obliekam sa rada tak, ako mi to momentálne vyhovuje, nie som však otrokom módy. Neoplývali sme doma bohatstvom, aby som si mohla dovoliť všetky výstrelky. Zostalo mi to, nekupujem si veci kvôli značkám, ale preto, aby som sa v nich cítila dobre. Samozrejme, ako každá žena, občas is rada doprajem niečo pekné a drahé, ale to skôr vtedy, keď si liečim nejaký duše bôľ. Paradoxne, to, čo si kúpim v takomto duševnom rozpoložení, potom ani nenosím. Poprechádzam sa v tom doma, v ten jeden deň, a potom to darujem.
Ildikó v Susedoch nepatrí medzi vychýrené kuchárky, hoci varí veľmi rada, jej jedlo jedia všetci skôr za trest. Ako je to s Viki Rákovou a varením?
Varím veľmi rada. Teraz som dostala od mamky elektrickú piecku, s ktorou sa zoznamujem, lebo nemám rúru v byte, i keď musím priznať, že zatiaľ vyhráva ona nado mnou. Ale chce to čas, ako všetko.
Ktorá domáca práca vám nie je celkom po chuti?
Asi umývanie riadu.
Čo vás čaká v najbližšom období okrem Susedov? Plánujete nejaké zmeny?
Momentálne plánujem len tak žiť, byť naďalej šťastnou, robiť, čo ma baví, rozdávať dobrú náladu a radosť. V divadle budem mať premiéru hry od Paula Simona Zvláštny pár, tak sa teším.
Úspech v práci, fanúšikovia - to je všetko veľmi pekné, ale uvažujete nad najkrajšou ženskou úlohou - úlohou matky?
Mám čas. Hoci občas, keď vidím malé dieťa, prebleskne mi hlavou myšlienka, aké je to úžasné, aj mňa to čaká. Neplánujem, ale ani sa tomu nebránim, dúfam, že do tridsiatky to prvé dieťa stihnem.

Moderná žena september 2007

Autor: Anka Ölvecká
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Annamária Ruzsíková Annamária Ruzsíková | E-mail | 13. října 2010 v 12:50 | Reagovat

Je to super herecka,navyse velmi pekna,a ze vraj sa na nu aj podobam,je mi ctou:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.